O prednáške
Žijeme prevratnú a neistú dobu. Nedávna pandémia a jej dôsledky, ekonomická a ekologická kríza, vojnové konflikty, nárast extrémizmu. Do toho čoraz dokonalejšie systémy umelej inteligencie prenikajúce do všetkých oblastí života jednotlivca a spoločnosti. Kde hľadať pevný bod v tejto dobe? Ako sa nestratiť sami sebe? Čo znamená byť človekom v 21. storočí? Zachráni nás technologický pokrok? Možno by sme mali ďalekohľad alebo oko, ktorým sa pozeráme na svet a skúmame ho, otočiť sami na seba, skúmať ako funguje ľudská myseľ, a čo sú pasce, do ktorých padá. Interdisciplinárnym skúmaním ľudskej mysle sa zaoberá kognitívna veda - spoločné úsilie psychológie, umelej inteligencie, neurovedy, filozofie, lingvistiky, antropológie a ďalších disciplín. Vieme čoraz viac o myslení, učení sa, emóciách, dokonca začíname mať vhľad do biopsychologických mechanizmov sprevádzajúcich zaľúbenosť či náboženské zážitky. Ako tieto poznatky menia naše vnímanie ľudskosti? Pomôžu nám uchovať si ju, alebo povedú k mechanistickému a reduckionistickému vnímaniu človeka ako akéhosi stroja, nie nepodobnému systémom umelej inteligencie? Autor sa v prednáške pokúsi načrtnúť odpovede na tieto otázky vychádzajúc z konštruktivistického pohľadu na myslenie, vedu a kultúru. Obhajujúc významnú úlohu mýtu pre identitu a sebapoňatie jednotlivca aj spoločenstva, skúsi hľadať nové obrazy, nový príbeh, ktorý by nás previedol turbulentným 21. storočím.