O prednáške

V útlej knižke Súčasnosť z roku 1846 ponúka Søren Kierkegaard diagnostiku svojej doby, pre ktorú je charakteristický vzmach tlače a s tým súvisiaci vznik verejnosti a verejnej mienky. Práve fundamentálnu abstraktnosť verejnosti (ktorou sme všetci a nikto) určuje Kierkegaard za hybný motor procesov vedúcich k symptómom ako je nivelizácia človeka, vyprázdnenosť pojmov a hodnôt, amorfnosť, povrchnosť, ľahostajnosť či „tlachání“. V pozadí všetkých týchto javov je možno vypozorovať tiché vytrácanie sa bytostnej vnútornosti jedinca.

V prednáške budeme jednak sledovať mechanizmus abstrakcie a jeho dopady na jednotlivca i spoločnosť, ale tiež sa spolu s Kierkegaardom pokúsime vrátiť človeku jeho tvar a tak rehabilitovať jeden zo základných princípov skutočných medziľudských vzťahov – ľudskosť.