O prednáške

V príspevku budem nahliadať na súčasnosť prostredníctvom reflexie dronov – prístrojov, ktoré sú synonymom technologického pokroku, rýchlosti, dynamiky, slobody, nadhľadu, ale aj moci a manipulácie. Zaujímam sa o tri filozofické prístupy, ktoré sa v súčasnosti najčastejšie objavujú v snahe zaujať nejaký postoj vo vzťahu človeka k prístroju a konkrétne k dronu. Epistemológia dronov sa snaží objasniť súvislosti ohľadom vzniku prvého dronu a zaoberá sa ich rozličným využitím, pričom sa tam naznačujú celospoločenské zmeny v súkromnej sfére a verejnom priestore. Metafyzika moci a teológia je väčšinou východisková pozícia filozofov, ktorí uvažujú o neosobných a bezpilotných strojoch vznášajúcich sa vo výške ako o „lietajúcom božom oku“. Takýto prístup je nevyhnutný, no prikláňam sa k názoru Benjamina Noysa, ktorý tvrdí, že to môže ľahko skĺznuť k technologickému fetišizmu. Okrem toho, pri reflexii dronov budem zdôrazňovať to, že drony nikdy nie sú úplne autonómne. Pohybujem sa teda v antropologických modoch uvažovania, kde sa človek nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje dielo – vždy je ten, kto ich ovláda a kto mal by byť zárukou toho, že akékoľvek prístroje a teda aj drony by sa nemali a nemôžu úplne zbaviť „ľudskosti“, aj keď sú využívané či zneužívané k „neľudskému“ konaniu. A napokon objasním vzťah človeka k antropomorfizovanému prístroju, dronu, ktorého korene možno objaviť už vo vzťahu dieťaťa k šarkanovi. Dieťa drží svojho šarkana špagátom, predstavuje si, že všetko vidí z novej perspektívy tak, ako on, predstavuje si, že sa dostane tam, kde on. Dron je ovládaný na diaľku a poskytuje odtelesnené videnie, čo je opäť typický znak súčasnosti, ktorý má blízko k chápaniu toho, čo je „online“.