ĽUDSKOSŤ A NIE-ĽUDSKOSŤ
V PROBLEMATIKE DRONOV

Romana Javorčeková

O prednáške

V príspevku budem nahliadať na súčasnosť prostredníctvom reflexie dronov – prístrojov, ktoré sú synonymom technologického pokroku, rýchlosti, dynamiky, slobody, nadhľadu, ale aj moci a manipulácie. Zaujímam sa o tri filozofické prístupy, ktoré sa v súčasnosti najčastejšie objavujú v snahe zaujať nejaký postoj vo vzťahu človeka k prístroju a konkrétne k dronu. Epistemológia dronov sa snaží objasniť súvislosti ohľadom vzniku prvého dronu a zaoberá sa ich rozličným využitím, pričom sa tam naznačujú celospoločenské zmeny v súkromnej sfére a verejnom priestore. Metafyzika moci a teológia je väčšinou východisková pozícia filozofov, ktorí uvažujú o neosobných a bezpilotných strojoch vznášajúcich sa vo výške ako o „lietajúcom božom oku“. Takýto prístup je nevyhnutný, no prikláňam sa k názoru Benjamina Noysa, ktorý tvrdí, že to môže ľahko skĺznuť k technologickému fetišizmu. Okrem toho, pri reflexii dronov budem zdôrazňovať to, že drony nikdy nie sú úplne autonómne. Pohybujem sa teda v antropologických modoch uvažovania, kde sa človek nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje dielo – vždy je ten, kto ich ovláda a kto mal by byť zárukou toho, že akékoľvek prístroje a teda aj drony by sa nemali a nemôžu úplne zbaviť „ľudskosti“, aj keď sú využívané či zneužívané k „neľudskému“ konaniu. A napokon objasním vzťah človeka k antropomorfizovanému prístroju, dronu, ktorého korene možno objaviť už vo vzťahu dieťaťa k šarkanovi. Dieťa drží svojho šarkana špagátom, predstavuje si, že všetko vidí z novej perspektívy tak, ako on, predstavuje si, že sa dostane tam, kde on. Dron je ovládaný na diaľku a poskytuje odtelesnené videnie, čo je opäť typický znak súčasnosti, ktorý má blízko k chápaniu toho, čo je „online“.

O prednášajúcej

Mgr. Romana Javorčeková, PhD. je slovenská filozofka a estetička. Dva roky pôsobila ako učiteľ výtvarného odboru na Základnej umeleckej škole v Bojniciach, pracovala v zlatníctvach v Prievidzi a v Mariánskych Lázňach, v reštaurátorskej dielni akademického sochára a reštaurátora Dušana Hagaru v Diviakoch nad Nitricou a dva roky bola externou lektorkou SNG v Bratislave. Od roku 2017 je vedeckou pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Okrem filozofického výskumu sa venuje tvorbe umeleckého šperku s použitím rôznych materiálov a výrobe šperkových originálov zo striebra a zlata s použitím drahých kameňov a polodrahokamov, maľbe, kresbe, grafike a rôznym dekoráciám. Píše štúdie, odborné texty a recenzie o minulom a súčasnom umení (najmä o výtvarnom umení a filme). Pohybuje sa najmä v oblasti estetickej teórie a filozofickej antropológie.