Autor Team

Matej Leško

Mgr. Matej Leško Študent učiteľstva anglického jazyka a výchovy k občianstvu na FF PU v Prešove, ktorý s filozofou získava svoje prvé skúsenosti po tom, ako na PBF PU získal titul magistra v programe charitatívna a sociálna služba. Človek, ktorý sa riadi konceptom celoživotného vzdelávania. Od roku 2021 je spoluorganizátorom filozofického festivalu UNESCO Philosophy Day/Night.

Spoetika

Zoskupenie mladých ľudí z Trnavy (združenie SpodNás), ktorí píšu a prezentujú autorskú poéziu v doprovode hudby. Na festivale sme ich mali možnosť privítať zatiaľ iba online, tento rok sa na Vás tešia naživo! V prípade záujmu môžete vystupujúcich podporiť okrem vrelého prijatia tiež dobrovoľným vstupným.

[TBA] (Jakub Betinský)

Mgr. Jakub Betinský vyštudoval medzinárodné vzťahy a politickú ekonómiu na Università di Bologna, neskôr filozofiu na KU Leuven a v súčasnosti pracuje na doktoráte z filozofie (odbor metaetika) na University of Durham. Je zakladeľom podcastu Pravidelná dávka a spoluzakladateľom podcastu Kvantum ideí. Jakubove filozofické podcasty (SME.sk).

Ako vyučovať filozofiu cez COVID? (Marián Ambrozy)

  Príspevok sa zaoberá spôsobom výučby filozofie počas pandémie COVID 19. Vychádza zo situácie, ktorá vo väčšine krajín sveta viedla k nútenému prechodu na dištančné vzdelávanie. V rámci možností diaľkového štúdia filozofie sa berú do úvahy IT možnosti študentov, ktoré môžu byť rôzne. Zaoberá sa špecifikami stredoškolského vyučovania filozofie, ako aj vysokoškolskej didaktiky filozofických disciplín v kontexte obmedzení počas pandémie. V tomto príspevku nie je vynechaná ani oblasť hodnotenia v oblasti filozofie za špecifických pandemických podmienok. doc. PhDr. Marián Ambrozy, PhD., MBA je filozof a vysokoškolský pedagóg, prorektor pre vedu, výskum a medzinárodné vzťahy na súkromnej Vysokej škole medzinárodného podnikania Read More

Kríza kultúry v globalizovanom svete ako nová príležitosť (Andrea Balážová)

  Kríza kultúry je jednou z najskloňovanejších tém súčasnosti, ktorá nie je spätá iba s celkovou devalváciou hodnotového spektra subjektu, spôsobeného konzumom ako východiskovým princípom prístupu človeka ku svetu, ale tiež multikulturalizmom či globalizáciou, ktoré sú v súdobom filozoficko-etickom diskurze považované za hybné sily vytrácania kultúrnej identity človeka. Napriek tomu, že krízu kultúry definuje všeobecný skepticizmus, nemožno ju interpretovať iba negatívne ako situáciu, ktorá smeruje k degradácií axiologických systémov človeka, ale tiež ako príležitosť pre ich reinterpretovanie. Cieľom textového semináru bude na jednej strane definovať a špecifikovať, v čom spočíva súčasná kríza kultúry, no na druhej strane bude poukazovať na Read More

Celistvosť ako cesta z duševnej krízy? (Jana Mišeková)

  Český filozof Ján Patočka raziac názor, že duševná kríza vzniká predovšetkým z túžby po jednote, neustále volal po potrebe celistvosti. Tento motív, ktorý je prítomný už v jeho habilitačnej práci s názvom Prirodzený svet ako filozofický problém naznačuje, že nadobúdanie celistvosti je možné len v subjektívnej činnosti. Táto celistvosť a jednota, ktorá stojí za akoukoľvek krízou, tu však preňho nie je jednotou vonkajších vecí, z ktorých sa skladá svet, ale dynamickou jednotou činností, ktoré vykonáva duch. V prednáške Duchovní člověk a intelektuál, ktorá vznikla v roku 1975 ako súčasť súkromných seminárov, sa nás filozof snaží naviesť k pomeriavaniu ľudských Read More

COVID-19 a my: čo nám dala a čo nám vzala koronakríza (Vasil Gluchman)

  Cieľom je zamyslieť sa nad pozitívami a negatívami koronakrízy. Môžeme hovoriť aj o nejakých pozitívach? Zatiaľ sa stále dookola opakuje všetko, čo nám vzala koronakríza, hlavne množstvo životov, zdravie, dôsledky prekonaného ochorenia, ekonomické straty, ale napríklad aj slobodu cestovania, strach z budúcnosti atď. Priniesla nám však aj niečo pozitívne? Možno vidieť pozitívum v tom, že sme zistili, akí sme ako ľudstvo slabí a nedokonalí, hoci lietame do vesmíru, dekódujeme genóm človeka, takmer vieme „vyrobiť“ novú ľudskú bytosť atď. Čo z toho vyplýva pre našu prítomnosť, ale ešte dôležitejšie je, čo to znamená vo vzťahu k našej budúcnosti… prof. PhDr. Read More

Aby morálka nebola len úvahou. O morálnej motivácii v čase krízy (Katarína Komenská)

Mgr. Katarína Komenská, PhD. je bioetička a výskumníčka, dlhoročná tajomníčka Katedry bioetiky UNESCO (FF PU v Prešove), aktuálne pôsobí v organizácii Člověk v tísni (Česká republika). Svoj odborný a výskumný záujem zameriava predovšetkým na otázky bioetiky, environmentálnej a sociálnej etiky; v súčasnosti patrí medzi primárne sféry jej výskumného záujmu tiež psychológia morálky, konkrétne problematika morálnej motivácie. Z publikácií: Bioetika ako systematická etika (2019), The Moral Motivation of Humanitarian Actors (2018), Etika vzťahu k zvieratám (2014).

Právo klásť otázky. Na margo tragédie koronamatrixu (Július Fujak)

  Príspevok v nadväznosti na iné autorove texty zaoberajúce sa tzv. koronakrízou od roku 2020 je zameraný najprv v konkrétnosti na niektoré problémy jej (ne)riešenia v rozmanitých oblastiach spoločenského života s nebývalo tragickými dopadmi.Autor sa v nadväznosti na ne sa pýta, či procesy počas tejto svojho druhu „hybridnej vojny proti vlastnému obyvateľstvu“ nie sú prejavom závažných paradigmatických zmien našej spoločnosti vo všetkých jej hlavných osiach – právneho poriadku, politického usporiadania, ekonomického života a finančného sektora –, ktoré majú o. i. za následok degradáciu kultúry, vzdelávania a umenia v lokálnom i globálnom meradle. Zodpovedá náš súčasný jazyk ako médium istého spôsobu Read More

Ako premeniť krízu na príležitosť? (Existenciálne utrpenie ako dôsledok neúspešnej iniciácie) (Katarína Gabašová)

  Autorkiným úsilím bude postihnutie fenoménu krízy s ohľadom na jeho pôvodný význam z gréckeho „krisis“ – rozhodnutie, úsudok alebo bod obratu. Osobitná pozornosť bude venovaná existenciálnej kríze, ktorú autorka zaraďuje do diskurzu o kríze kultúry na úrovni jednotlivca. Hektika postindustriálnej civilizácie, tlak na rýchlosť a výkonnosť spôsobili, že snahy o vyhnutie sa zrúteniu vysileného systému jeho „zaplátaním“ sú odsúdené na stroskotanie. Ambíciou je uvažovať o kríze ako o impulze pre zmenu, angažovanú aktivitu, ktorý sa objavuje na rázcestí akonáhle človek, kultúra, spoločnosť rezignuje na existenciálnu aktivitu a tvorivosť, uniká a upadá do ľahostajnosti a lenivosti. doc. Mgr. Katarína Gabašová, Read More