Kategória: Prednášky

[TBA] (Jakub Betinský)

Mgr. Jakub Betinský vyštudoval medzinárodné vzťahy a politickú ekonómiu na Università di Bologna, neskôr filozofiu na KU Leuven a v súčasnosti pracuje na doktoráte z filozofie (odbor metaetika) na University of Durham. Je zakladeľom podcastu Pravidelná dávka a spoluzakladateľom podcastu Kvantum ideí. Jakubove filozofické podcasty (SME.sk).

Ako vyučovať filozofiu cez COVID? (Marián Ambrozy)

  Príspevok sa zaoberá spôsobom výučby filozofie počas pandémie COVID 19. Vychádza zo situácie, ktorá vo väčšine krajín sveta viedla k nútenému prechodu na dištančné vzdelávanie. V rámci možností diaľkového štúdia filozofie sa berú do úvahy IT možnosti študentov, ktoré môžu byť rôzne. Zaoberá sa špecifikami stredoškolského vyučovania filozofie, ako aj vysokoškolskej didaktiky filozofických disciplín v kontexte obmedzení počas pandémie. V tomto príspevku nie je vynechaná ani oblasť hodnotenia v oblasti filozofie za špecifických pandemických podmienok. doc. PhDr. Marián Ambrozy, PhD., MBA je filozof a vysokoškolský pedagóg, prorektor pre vedu, výskum a medzinárodné vzťahy na súkromnej Vysokej škole medzinárodného podnikania Read More

COVID-19 a my: čo nám dala a čo nám vzala koronakríza (Vasil Gluchman)

  Cieľom je zamyslieť sa nad pozitívami a negatívami koronakrízy. Môžeme hovoriť aj o nejakých pozitívach? Zatiaľ sa stále dookola opakuje všetko, čo nám vzala koronakríza, hlavne množstvo životov, zdravie, dôsledky prekonaného ochorenia, ekonomické straty, ale napríklad aj slobodu cestovania, strach z budúcnosti atď. Priniesla nám však aj niečo pozitívne? Možno vidieť pozitívum v tom, že sme zistili, akí sme ako ľudstvo slabí a nedokonalí, hoci lietame do vesmíru, dekódujeme genóm človeka, takmer vieme „vyrobiť“ novú ľudskú bytosť atď. Čo z toho vyplýva pre našu prítomnosť, ale ešte dôležitejšie je, čo to znamená vo vzťahu k našej budúcnosti… prof. PhDr. Read More

Právo klásť otázky. Na margo tragédie koronamatrixu (Július Fujak)

  Príspevok v nadväznosti na iné autorove texty zaoberajúce sa tzv. koronakrízou od roku 2020 je zameraný najprv v konkrétnosti na niektoré problémy jej (ne)riešenia v rozmanitých oblastiach spoločenského života s nebývalo tragickými dopadmi.Autor sa v nadväznosti na ne sa pýta, či procesy počas tejto svojho druhu „hybridnej vojny proti vlastnému obyvateľstvu“ nie sú prejavom závažných paradigmatických zmien našej spoločnosti vo všetkých jej hlavných osiach – právneho poriadku, politického usporiadania, ekonomického života a finančného sektora –, ktoré majú o. i. za následok degradáciu kultúry, vzdelávania a umenia v lokálnom i globálnom meradle. Zodpovedá náš súčasný jazyk ako médium istého spôsobu Read More

Ako premeniť krízu na príležitosť? (Existenciálne utrpenie ako dôsledok neúspešnej iniciácie) (Katarína Gabašová)

  Autorkiným úsilím bude postihnutie fenoménu krízy s ohľadom na jeho pôvodný význam z gréckeho „krisis“ – rozhodnutie, úsudok alebo bod obratu. Osobitná pozornosť bude venovaná existenciálnej kríze, ktorú autorka zaraďuje do diskurzu o kríze kultúry na úrovni jednotlivca. Hektika postindustriálnej civilizácie, tlak na rýchlosť a výkonnosť spôsobili, že snahy o vyhnutie sa zrúteniu vysileného systému jeho „zaplátaním“ sú odsúdené na stroskotanie. Ambíciou je uvažovať o kríze ako o impulze pre zmenu, angažovanú aktivitu, ktorý sa objavuje na rázcestí akonáhle človek, kultúra, spoločnosť rezignuje na existenciálnu aktivitu a tvorivosť, uniká a upadá do ľahostajnosti a lenivosti. doc. Mgr. Katarína Gabašová, Read More

Čo (ne)ukázala COVID kríza (Richard Sťahel)

  Epidémie sprevádzajú ľudstvo od kedy začalo žiť usadnutým spôsobom života. Čím viac ľudí a zvierat žije na jednom mieste, tým sú epidémie častejšie a aj ničivejšie. Tisícročiami skúseností s epidémiami ľudstvo získalo množstvo skúseností a poznatkov, ktoré sa premietli do najrozličnejších oblastí – od každodennej rutiny hygienických úkonov, cez urbanizmus a architektúru až po organizačné, inštitucionálne a legislatívne nástroje umožňujúce epidémiám predchádzať, alebo ich aspoň zvládať bez rozvratu spoločnosti. Napriek tomu epidémia v roku 2020 ľudstvo zaskočila a veľmi rýchlo prerástla do pandémie, ktorej dôsledky nie sú devastačné len v oblasti verejného zdravia, ale ako sa čoraz jasnejšie ukazuje Read More

Moudrost lásky a zmatek strachu (Hynek Tippelt)

Mgr. Hynek Tippelt, Ph.D. je filozof pôsobiaci ako odborný asistent na Katedre politologie a filosofie FF UJEP v Ústí nad Labem. Vo svojej výskumnej a odbornej činnosti sa špecializuje predovšetkým na Spinozovu filozofiu mysle, vzťah filozofie a psychoanalýzy a politickú ontológiu, metafilozofiu. Absolvoval výcvik v psychoanalytickej psychoterapii a venoval sa tiež psychoanalytickej praxi formou rozhovoru počas prechádzky parkom. Z publikácií: Interpretation of affects: Spinozist approach to the issue of human emotionality (2021), Proč a jak přestat podporovat vzdělanost (2018), Narcistická kočka a sadistický pavouk. Mezi spinozismem a psychoanalýzou (2010).

Právo na filozofiu a právo projektovať sa ako ľudské práva (Ivana Komanická)

Odkaz na článok D. Harveyho, ktorý dr. Komanická spomína vo svojej prednáške: https://jacobinmag.com/2020/03/david-harvey-coronavirus-political-economy-disruptions Dr. Komanická sa vo svojom interdisciplinárnom výskume venuje kritike neoliberálnej transformácie kultúry a vzdelávania vedenej pod eufemizmami kreatívnej a vedomostnej spoločnosti, ktorú označuje za éru vynútenej kreativity. Zaoberá sa tiež premyslením Derridovej dekonštrukcie a jeho politického myslenia pre ľavicové myslenie v súčasnej post-inštitucionálnej situácii. Aktuálne v rámci štipendia Fondu pre podporu umenia pripravuje rukopis kritických esejí Performing university / Konať univerzitu. Aj problém preložiť pojem „perform“ a šírku jeho významov ako prevádzkovať, byť výkonný, previesť na umenie, ale tiež splniť si záväzok či niesť zodpovednosť odkazujú k Read More

Adolf Portmann: člověk a jeho sebevyjádření (Filip Jaroš)

„Biologické dílo Adolfa Portmanna bylo v Čechách následkem kanonické interpretace Zdeňka Neubauera pochopeno především jako alternativní paradigma k (neo)darwinismu. Jako takové se dostalo do svízelné pozice, neboť v rámci věd o živém je Darwin těžko zpochybnitelnou autoritou. Vesvém příspěvku se pokusím ukázat, jak je možné zachovat originálnost Portmannova přístupu k živým bytostem, který umožňuje mj. estetické ocenění jejich vzhledu, aniž bychom se nutně pouštěli do sporů o správnou podobu evoluční teorie. Portmann se nám ukáže jako svého druhu reformovaný darwinista, který ve výkladu vzhledu živých tvorů postupuje převážně hermeneuticky. Jeho metoda se obzvláště hodí k výkladu člověka jako druhu, který je svou biologickou výbavou Read More

Transgeneračná zodpovednosť: výzvy a výhovorky (Katarína M. Vadíková)

„Interaktívne stretnutie seba-konfrontácie v údolí dilem, kde sa transgeneračná zodpovednosť vybraných cieľových skupín stane sociálnou väzbou dialógu generácií o zachovaní dôstojnosti ľudstva ako celku. Cielenou prípravou terminologicko-metodologického aparátu sa umožní riešenie konkrétnych výziev a odhalenie výhovoriek z transgeneračnej zodpovednosti. Účastník získa prostriedok, ktorým si bude vedieť pomôcť pri riešení etických otázok, ktoré mu vo svedomí kladie súčasná situácia ohrozenia.“ Mgr. Katarína M. Vadíková, PhD. je slovenská morálna filozofka donedávna pôsobiaca na Katedre etiky a morálnej filozofie FF TU v Trnave. Vo svojom výskume sa orientuje najmä na otázky filozofickej axiológie a aretológie, zaoberá sa tiež filozofiou personalistického dialogizmu, edukačnou etikou Read More