Kategória: Prednášky

Právo na filozofiu a právo projektovať sa ako ľudské práva (Ivana Komanická)

Odkaz na článok D. Harveyho, ktorý dr. Komanická spomína vo svojej prednáške: https://jacobinmag.com/2020/03/david-harvey-coronavirus-political-economy-disruptions Dr. Komanická sa vo svojom interdisciplinárnom výskume venuje kritike neoliberálnej transformácie kultúry a vzdelávania vedenej pod eufemizmami kreatívnej a vedomostnej spoločnosti, ktorú označuje za éru vynútenej kreativity. Zaoberá sa tiež premyslením Derridovej dekonštrukcie a jeho politického myslenia pre ľavicové myslenie v súčasnej post-inštitucionálnej situácii. Aktuálne v rámci štipendia Fondu pre podporu umenia pripravuje rukopis kritických esejí Performing university / Konať univerzitu. Aj problém preložiť pojem „perform“ a šírku jeho významov ako prevádzkovať, byť výkonný, previesť na umenie, ale tiež splniť si záväzok či niesť zodpovednosť odkazujú k Read More

Adolf Portmann: člověk a jeho sebevyjádření (Filip Jaroš)

„Biologické dílo Adolfa Portmanna bylo v Čechách následkem kanonické interpretace Zdeňka Neubauera pochopeno především jako alternativní paradigma k (neo)darwinismu. Jako takové se dostalo do svízelné pozice, neboť v rámci věd o živém je Darwin těžko zpochybnitelnou autoritou. Vesvém příspěvku se pokusím ukázat, jak je možné zachovat originálnost Portmannova přístupu k živým bytostem, který umožňuje mj. estetické ocenění jejich vzhledu, aniž bychom se nutně pouštěli do sporů o správnou podobu evoluční teorie. Portmann se nám ukáže jako svého druhu reformovaný darwinista, který ve výkladu vzhledu živých tvorů postupuje převážně hermeneuticky. Jeho metoda se obzvláště hodí k výkladu člověka jako druhu, který je svou biologickou výbavou Read More

Transgeneračná zodpovednosť: výzvy a výhovorky (Katarína M. Vadíková)

„Interaktívne stretnutie seba-konfrontácie v údolí dilem, kde sa transgeneračná zodpovednosť vybraných cieľových skupín stane sociálnou väzbou dialógu generácií o zachovaní dôstojnosti ľudstva ako celku. Cielenou prípravou terminologicko-metodologického aparátu sa umožní riešenie konkrétnych výziev a odhalenie výhovoriek z transgeneračnej zodpovednosti. Účastník získa prostriedok, ktorým si bude vedieť pomôcť pri riešení etických otázok, ktoré mu vo svedomí kladie súčasná situácia ohrozenia.“ Mgr. Katarína M. Vadíková, PhD. je slovenská morálna filozofka donedávna pôsobiaca na Katedre etiky a morálnej filozofie FF TU v Trnave. Vo svojom výskume sa orientuje najmä na otázky filozofickej axiológie a aretológie, zaoberá sa tiež filozofiou personalistického dialogizmu, edukačnou etikou Read More

Kognitívna veda ako snaha o vysvetlenie najkomplexnejšej entity v našom svete (Igor Farkaš)

Prednáška, dialóg a diskusia pod záštitou Slovenskej komisie pre UNESCO (MZV SR) a Katedry bioetiky UNESCO (PU v Prešove). Profesor Igor Farkaš, jeden z najvýznamnejších odborníkov v oblasti umelej inteligencie na Slovensku, poslucháčom priblížil podstatu úsilia kognitívnej vedy a otázky súvisiace s jej potenciálom vo vzťahu k vysvetleniu ľudskej mysle a modelovaniu inteligencie. Následný „dialóg vedy a filozofie“ s filozofkou Michaelou Petrufovou Joppovou otvára otázky kognitívnej filozofie a filozofie mysle, ako aj prepojenia predmetu kognitívnej vedy s filozofickými otázkami o človeku. prof. Ing. Igor Farkaš, Dr. je vedúcim Katedry aplikovanej informatiky a koordinátorom Centra pre kognitívnu vedu FMFI UK v Read More

Konec člověka a možnosti zahrady (Vít Pokorný)

„Sympoiesis, dynamické a vzájemně udržitelné soužití různých organismů na planetě naráží na technésis, na procesy růstu a rozvoje technologické civilizace. Biodynamicky pojatá zahrada představuje možnost dobré sympoiesis, kdežto velkoplošný skleník je výrazem redukující technésis. S možností dobré formy zahrady zaniká také možnost kulturního soužití lidí se svým prostředím. Kulturní sympoiesis je nahrazována technologickým ovládnutím a podrobením krajiny a celkovým omezením možností budoucího života. Je potřeba hledat nové možnosti křížení obou typů procesů, obou druhů vývoje. Za tímto účelem je třeba přehodnotit vztah lidských kolektivů k prostředí, a tudíž myslet a vytvářet nové formy lidství. Přednáška je pokusem promyslet místo člověka Read More

Podstata človeka? Nepodstatná! (Lukáš Švihura)

„Otázku „Čo je človek?“ možno filozoficky preformulovať na otázku „Aká je podstata človeka?“. Téma podstaty človeka sa tiahne ľudským myslením od počiatku filozofie a v 20. storočí toto myslenie vyústilo až do vzniku novej filozofickej disciplíny, filozofickej antropológie, pre ktorú je táto téma konštitutívna. Dokonca aj širšia populácia zvyčajne prijíma za samozrejmý predpoklad, že človek nejakou podstatou disponuje. Avšak keď sa niečo stáva samozrejmým, prestávame mať potrebu myslieť, zdôvodňovať a obhajovať. Impulz k mysleniu potom prináša len niečo, čo predstavuje rozpor s našimi samozrejmými predpokladmi. A to je aj úlohou mojej prednášky. Totiž na pozadí myslenia pragmatizmu prevrátiť odvekú filozofickú Read More

Sociálne práva, ich kreovanie a presadzovanie ako rozširovanie ideí humanizmu (Eva Smolková)

doc. PhDr. Eva Smolková, CSc. je slovenská filozofka. Pôsobí ako vedecká pracovníčka na Oddelení výskumu normativity a ľudských práv Filozofického ústavu SAV v Bratislave. Výskumne sa orientuje na otázky environmentálnej filozofie, etiky a axiológie, podieľa sa na realizácii systematického skúmania environmentálnej filozofie a environmentálneho myslenia na Slovensku a systematizácii a typologizácii problémov bioetiky. Z publikácií: Ekologický problém ako šanca (2006), Etika v zdravotníctve (2014), K filozofickým východiskám súčasných modelov zdravotnej starostlivosti (2019).

Politická filozofia u kynikov (Ulrich Wollner)

Akú predstavu o politike mali kynici, jedna z najradikálnejších filozofických skupín nášho staroveku? doc. Mgr. Ulrich Wollner, PhD. je docentom filozofie pôsobiacim na Katedre filozofie FF UMB v Banskej Bystrici. Vo svojej výskumnej a pedagogickej činnosti sa špecializuje na antickú filozofiu (Platón, Xenofón, Lucretius), dejiny politickej filozofie (antika, konzervativizmus) a politickú filozofiu, v rámci ktorej sa venuje najmä otázkam negatívnej slobody a koncepcii „capabilities approach“ M. Nussbaumovej. Z publikácií: Problém sebapoznania v Xenofóntovom diele Memorabilia (2010), Prolegomena k Platónovmu dialógu Gorgias (2017), Kto sú Fronimoi v Platónovom dialógu Gorgias? (Gorg. 489e3-491d3) (2018).

„Umění je být završené Já“: koncept sférického člověka v myšlení Georga Friedricha Phillippa von Hardenberga alias Novalise (Aleš Novák)

„Německý romantický básník Novalis studoval v Jeně filosofii u samotného Fichta a výsledkem je rozsáhlý soubor poznámek známý pod označením Fichtovská studia. V nich se propracovává ke svébytnému filosofickému stanovisku, jež spolu s Fichtem Fichta překonává a vykračuje za něho k ryzí filosofii německého romantismu, kterou spoluutvářel po boku Friedricha Schlegela. Součástí tohoto usilovného procesu filosofické emancipace, kdy filosofie je Novalisem chápána jakožto akt emancipování se, je pojetí lidského bytí jakožto činného sebeutváření ve smyslu uměleckého díla. Člověk má svobodu utvořit se takový, jaký on sám chce být a v tom spočívá jeho privilegium, důstojnost, ale především námaha. To u Novalise znamená předpoklad takového pojetí Read More

Bude nás mít Bůh pořád ještě rád? (Hynek Tippelt)

„Poslední desítky let mnohým rezonují myšlenky zdánlivě pozapomenutého filosofa, který žil v 17. století, Barucha Spinozy. Dráha rabínského učence, na niž se připravoval, zůstala Spinozovi po jeho exkomunikaci z židovské obce uzavřena. Jeho dílo se záhy dostalo na římský index zakázaných knih. Přesto o něm německý romantik Novalis prohlásil, že je to muž Bohem opilý. Přednáška pojedná Spinozovy názory na lidskou přirozenost a důsledky toho, jak o ni pečujeme.“ Mgr. Hynek Tippelt, Ph.D. je filozof pôsobiaci ako odborný asistent na Katedre politologie a filosofie FF UJEP v Ústí nad Labem. Vo svojej výskumnej a odbornej činnosti sa špecializuje predovšetkým na Read More