Exkurz dejinami filozofie odkrýva nudu ako historicky podmienený fenomén, ktorý je v svojej súčasnej podobe spájaný s obdobím romantizmu. Na rozdiel od svojich predchodcov ako taedium vitae či acedia, je nuda privilégiom moderného subjektu ako reakcia na neukojiteľnosť jeho túžby po ozmyselnení reality. V prednáške primárne vychádzame z koncepcie M. Heideggera, ktorý rozvíja nudu ako naladenosť s potenciálom transverzie Dasein k autenticite. Je však Heideggerova koncepcia udržateľná? Alebo je skôr legitímne uvažovať o nude ako o motivačnom faktore, ako o skúsenosti podporujúcej našu kreativitu a schopnosť vnímať veci v ich inakosti? A má dnes ešte zmysel vôbec uvažovať o autenticite? Ak áno, súvisí s nudou? V rámci naznačenia možnosti kritickej reflexie Heideggerovej koncepcie sa zameriame i na výsledky výskumov neurovied, ktoré sa v čoraz väčšej miere stávajú relevantnou súčasťou filozofických skúmaní.
je slovenská filozofka, pôsobí ako odborná asistentka na Katedre filozofie FF UMB v Banskej Bystrici. Svoj vedecký záujem orientuje na (ateistický) existencializmus a filozofiu existencie a fenomenológiu s dôrazom na otázky autenticity existencie, jej smrteľnosti, konečnosti a možnosti "spolubytia" s inými. Okrem toho sa zaujíma o feministické prístupy ku skúmaniu identity, etické aspekty vedeckého výskumu, naturalizovanú etiku a neuroetiku.
Z publikácií: Fenomenologické východiská výskumu nudy ako naladenosti (2021), Možnosť voľby dobrovoľnej smrti v dejinne filozofickom exkurze s dôrazom na jej ontologický rozmer v existenciálnej filozofii (2018), Odysseovo putovanie ako stvrdenie jeho pôvodnej voľby - Odysseus a Kalipsó optikou Sartrovho myslenia (2014).