Prednášky

Zákony prírody. Ako ich spoznávame, kde sa nachádzajú, odkiaľ prichádzajú (Tomáš Károly)

16:00 Christiania – terasa O prednáške Čo sú to zákony prírody? Aké tvrdenie má charakter zákona prírody a aké nie? Môžeme pozorovať zákon prírody? Vieme, že udalosti sa opakujú v pravidelnostiach: každé ráno vyjde slnko; gravitácia priťahuje predmety; naše telá pretrvávajú; keď sa stretne elektrón s pozitrónom, nastáva anihilácia; stále platí pravidlo, uhol dopadu sa … Read moreZákony prírody. Ako ich spoznávame, kde sa nachádzajú, odkiaľ prichádzajú (Tomáš Károly)

Skúsenosť hanby vo vzťahu k svetu v Senecovom myslení (Peter Fraňo)

11:45 Christiania – terasa O prednáške V prednáške sa budeme venovať reflexii problematiky hanby v myslení stoického filozofa Lucia Annaea Senecu. Hanba zohrávala v antickom období významnú rolu, keďže signalizovala členom spoločnosti prekročenie stanovených sociálnych noriem, ktorých sa mohol jedinec dopustiť vo vzťahu k svetu alebo k iným subjektom. Najskôr si v prednáške priblížime problematiku … Read moreSkúsenosť hanby vo vzťahu k svetu v Senecovom myslení (Peter Fraňo)

Umelá inteligencia a četboty: ako nás ovplyvní komunikácia s technológiami? (Igor Farkaš)

20:30 Christiania – terasa O prednáške Od polovice minulého storočia sledujeme vývoj umelej inteligencie, ktorá prešla svojou kľukatou cestou až do súčasnosti, keď sa o nej začalo oveľa intenzívnejšie hovoriť, a to v súvislosti s mnohými jej čiastkovými úspechmi. Tie sa týkajú rôznych oblastí, či už aplikácií v bežných mobilných telefónoch, v medicíne, priemysle, testovania … Read moreUmelá inteligencia a četboty: ako nás ovplyvní komunikácia s technológiami? (Igor Farkaš)

Metafyzika vôle a hudby v diele Arthura Schopenhauera (Milan Petkanič)

Prednáška priblíži Schopenhauerovu pesimistickú metafyziku vôle a následne predstaví jeho víziu „spásnej“ roly umenia, obzvlášť hudby, ako aj jej metafyzický presah. Schopenhauer začína svoju metafyziku rozvíjaním ústrednej Kantovej myšlienky, že svet vskutku nepoznávame taký, aký je o sebe, ale aký sa nám, poznávajúcim bytostiam, javí. A podľa Schopenhauera, pokiaľ na svet nazeráme racionálne, tak navždy … Read moreMetafyzika vôle a hudby v diele Arthura Schopenhauera (Milan Petkanič)

Cartmanland trochu inak: teória karmy v klasickej indickej filozofii (Andrej Rozemberg)

Prednáška sa bude zaoberať otázkou, ako sa teória karmy, ako ju poznáme povedzme z indických upanišád alebo neskorších komentárov (sútier), príp. všeobecnejšie viera v morálne univerzum, zrkadlí v odlišných prístupoch k skúsenosti s utrpením, herných stratégiách a podobne; ako racionalizuje či “ospravedlňuje” sociálne a iné nerovnosti; ako sa dotýka problému slobodnej vôle, otázky osobnej identity … Read moreCartmanland trochu inak: teória karmy v klasickej indickej filozofii (Andrej Rozemberg)

Metafysika, kultura a protipřirozenost (Aleš Novák)

První filosofie neboli meta-fysika tradičně pojednává o neměnných strukturách a určením, která existují o sobě a pro sebe (lat. „a se“, „per se“) navzdory všemu vznikání, proměnlivosti a zanikání, kterými se manifestuje příroda. Proto je metafysika supra-naturální. Kultura je zase souhrnem na přírodě vyvzdorované, umělé lidské činnosti vyrovnávající se s jevovou přírodou, a proto je … Read moreMetafysika, kultura a protipřirozenost (Aleš Novák)

Nudiť sa alebo sa nenudiť? Načrtnutie možnosti pozitívnej percepcie fenoménu nudy (Daniela Kováčová)

Exkurz dejinami filozofie odkrýva nudu ako historicky podmienený fenomén, ktorý je v svojej súčasnej podobe spájaný s obdobím romantizmu. Na rozdiel od svojich predchodcov ako taedium vitae či acedia, je nuda privilégiom moderného subjektu ako reakcia na neukojiteľnosť jeho túžby po ozmyselnení reality. V prednáške primárne vychádzame z koncepcie M. Heideggera, ktorý rozvíja nudu ako … Read moreNudiť sa alebo sa nenudiť? Načrtnutie možnosti pozitívnej percepcie fenoménu nudy (Daniela Kováčová)

Nepřítel, či reformátor. Platónův vztah k umění (Michal Šesták)

V desáté knize své Ústavy vykazuje Platón básníky z jím v myšlenkách načrtnuté „nejkrásnější obce“. Tento moment velmi často vedl k domnění, že Platón je jakýmsi nepřítelem umění, někým, kdo umělci opovrhuje natolik, že je úplně vyřadí z obecního života. Při tom se ale odhlíželo od daného kontextu, v němž je ono vyhnání básníků politickou … Read moreNepřítel, či reformátor. Platónův vztah k umění (Michal Šesták)

Ľudia bez domova a samota (aj v covidovej dobe) (Peter Kyslan)

doc. Mgr. Peter Kyslan, PhD. pôsobí ako docent v odbore dejiny filozofie na Inštitúte filozofie FF PU v Prešove. Témou jeho dizertačnej práce bola Kantova filozofia kultúry a problém multikulturalizmu. Pravidelne sa zúčastňuje na domácich a zahraničných konferenciách, je autorom 22 vedeckých štúdií publikovaných na Slovensku a v zahraničí. Je spolueditorom vedeckých kantovských zborníkov. Oblasťami … Read moreĽudia bez domova a samota (aj v covidovej dobe) (Peter Kyslan)

“S chladom v hlave” v inferne kríz (Lukáš Švihura)

  V situácii permanentných kríz rôzneho druhu sú v postmoderných spoločnostiach veľmi populárne pop-psychologické príručky sebarozvoja a spiritualita hnutí ako je napr. New Age. Paradoxne sa však ukazuje, že to, čo by malo jednotlivcovi pomáhať krízové situácie riešiť, často pomáha uchovávať stav, ktorý ich generuje. Východisko z tohto bludného kruhu ponúkajú praktické filozofie ako je … Read more“S chladom v hlave” v inferne kríz (Lukáš Švihura)