Kategória: 2020

Podstata človeka? Nepodstatná! (Lukáš Švihura)

„Otázku „Čo je človek?“ možno filozoficky preformulovať na otázku „Aká je podstata človeka?“. Téma podstaty človeka sa tiahne ľudským myslením od počiatku filozofie a v 20. storočí toto myslenie vyústilo až do vzniku novej filozofickej disciplíny, filozofickej antropológie, pre ktorú je táto téma konštitutívna. Dokonca aj širšia populácia zvyčajne prijíma za samozrejmý predpoklad, že človek nejakou podstatou disponuje. Avšak keď sa niečo stáva samozrejmým, prestávame mať potrebu myslieť, zdôvodňovať a obhajovať. Impulz k mysleniu potom prináša len niečo, čo predstavuje rozpor s našimi samozrejmými predpokladmi. A to je aj úlohou mojej prednášky. Totiž na pozadí myslenia pragmatizmu prevrátiť odvekú filozofickú Read More

Sociálne práva, ich kreovanie a presadzovanie ako rozširovanie ideí humanizmu (Eva Smolková)

doc. PhDr. Eva Smolková, CSc. je slovenská filozofka. Pôsobí ako vedecká pracovníčka na Oddelení výskumu normativity a ľudských práv Filozofického ústavu SAV v Bratislave. Výskumne sa orientuje na otázky environmentálnej filozofie, etiky a axiológie, podieľa sa na realizácii systematického skúmania environmentálnej filozofie a environmentálneho myslenia na Slovensku a systematizácii a typologizácii problémov bioetiky. Z publikácií: Ekologický problém ako šanca (2006), Etika v zdravotníctve (2014), K filozofickým východiskám súčasných modelov zdravotnej starostlivosti (2019).

Politická filozofia u kynikov (Ulrich Wollner)

Akú predstavu o politike mali kynici, jedna z najradikálnejších filozofických skupín nášho staroveku? doc. Mgr. Ulrich Wollner, PhD. je docentom filozofie pôsobiacim na Katedre filozofie FF UMB v Banskej Bystrici. Vo svojej výskumnej a pedagogickej činnosti sa špecializuje na antickú filozofiu (Platón, Xenofón, Lucretius), dejiny politickej filozofie (antika, konzervativizmus) a politickú filozofiu, v rámci ktorej sa venuje najmä otázkam negatívnej slobody a koncepcii „capabilities approach“ M. Nussbaumovej. Z publikácií: Problém sebapoznania v Xenofóntovom diele Memorabilia (2010), Prolegomena k Platónovmu dialógu Gorgias (2017), Kto sú Fronimoi v Platónovom dialógu Gorgias? (Gorg. 489e3-491d3) (2018).

„Umění je být završené Já“: koncept sférického člověka v myšlení Georga Friedricha Phillippa von Hardenberga alias Novalise (Aleš Novák)

„Německý romantický básník Novalis studoval v Jeně filosofii u samotného Fichta a výsledkem je rozsáhlý soubor poznámek známý pod označením Fichtovská studia. V nich se propracovává ke svébytnému filosofickému stanovisku, jež spolu s Fichtem Fichta překonává a vykračuje za něho k ryzí filosofii německého romantismu, kterou spoluutvářel po boku Friedricha Schlegela. Součástí tohoto usilovného procesu filosofické emancipace, kdy filosofie je Novalisem chápána jakožto akt emancipování se, je pojetí lidského bytí jakožto činného sebeutváření ve smyslu uměleckého díla. Člověk má svobodu utvořit se takový, jaký on sám chce být a v tom spočívá jeho privilegium, důstojnost, ale především námaha. To u Novalise znamená předpoklad takového pojetí Read More

Bude nás mít Bůh pořád ještě rád? (Hynek Tippelt)

„Poslední desítky let mnohým rezonují myšlenky zdánlivě pozapomenutého filosofa, který žil v 17. století, Barucha Spinozy. Dráha rabínského učence, na niž se připravoval, zůstala Spinozovi po jeho exkomunikaci z židovské obce uzavřena. Jeho dílo se záhy dostalo na římský index zakázaných knih. Přesto o něm německý romantik Novalis prohlásil, že je to muž Bohem opilý. Přednáška pojedná Spinozovy názory na lidskou přirozenost a důsledky toho, jak o ni pečujeme.“ Mgr. Hynek Tippelt, Ph.D. je filozof pôsobiaci ako odborný asistent na Katedre politologie a filosofie FF UJEP v Ústí nad Labem. Vo svojej výskumnej a odbornej činnosti sa špecializuje predovšetkým na Read More