Prednášky

Ako vyučovať filozofiu cez COVID? (Marián Ambrozy)

  Príspevok sa zaoberá spôsobom výučby filozofie počas pandémie COVID 19. Vychádza zo situácie, ktorá vo väčšine krajín sveta viedla k nútenému prechodu na dištančné vzdelávanie. V rámci možností diaľkového štúdia filozofie sa berú do úvahy IT možnosti študentov, ktoré môžu byť rôzne. Zaoberá sa špecifikami stredoškolského vyučovania filozofie, ako aj vysokoškolskej didaktiky filozofických disciplín … Read moreAko vyučovať filozofiu cez COVID? (Marián Ambrozy)

COVID-19 a my: čo nám dala a čo nám vzala koronakríza (Vasil Gluchman)

  Cieľom je zamyslieť sa nad pozitívami a negatívami koronakrízy. Môžeme hovoriť aj o nejakých pozitívach? Zatiaľ sa stále dookola opakuje všetko, čo nám vzala koronakríza, hlavne množstvo životov, zdravie, dôsledky prekonaného ochorenia, ekonomické straty, ale napríklad aj slobodu cestovania, strach z budúcnosti atď. Priniesla nám však aj niečo pozitívne? Možno vidieť pozitívum v tom, … Read moreCOVID-19 a my: čo nám dala a čo nám vzala koronakríza (Vasil Gluchman)

Právo klásť otázky. Na margo tragédie koronamatrixu (Július Fujak)

https://www.youtube.com/watch?v=9ph-JA2pSJQ   Príspevok v nadväznosti na iné autorove texty zaoberajúce sa tzv. koronakrízou od roku 2020 je zameraný najprv v konkrétnosti na niektoré problémy jej (ne)riešenia v rozmanitých oblastiach spoločenského života s nebývalo tragickými dopadmi.Autor sa v nadväznosti na ne sa pýta, či procesy počas tejto svojho druhu „hybridnej vojny proti vlastnému obyvateľstvu“ nie sú … Read morePrávo klásť otázky. Na margo tragédie koronamatrixu (Július Fujak)

Čo (ne)ukázala COVID kríza (Richard Sťahel)

  Epidémie sprevádzajú ľudstvo od kedy začalo žiť usadnutým spôsobom života. Čím viac ľudí a zvierat žije na jednom mieste, tým sú epidémie častejšie a aj ničivejšie. Tisícročiami skúseností s epidémiami ľudstvo získalo množstvo skúseností a poznatkov, ktoré sa premietli do najrozličnejších oblastí – od každodennej rutiny hygienických úkonov, cez urbanizmus a architektúru až po … Read moreČo (ne)ukázala COVID kríza (Richard Sťahel)

Moudrost lásky a zmatek strachu (Hynek Tippelt)

https://www.youtube.com/watch?v=o9eBv4xLw8M   Láska má špatnou pověst. Je prý slepá, zatemňuje rozum a „vypíná“ mozkovou kůru. Významný holandský myslitel druhé poloviny 17. století B. Spinoza, jehož jiní slavní filosofové nazývali „knížetem filosofů“ nebo dokonce „filosofem filosofů“, to viděl docela jinak. Láska je podle nějcestou k porozumění věcem, lidem, světu i Bohu. Čím více čemu rozumíme, tím … Read moreMoudrost lásky a zmatek strachu (Hynek Tippelt)

Právo na filozofiu a právo projektovať sa ako ľudské práva (Ivana Komanická)

Odkaz na článok D. Harveyho, ktorý dr. Komanická spomína vo svojej prednáške: https://jacobinmag.com/2020/03/david-harvey-coronavirus-political-economy-disruptions Dr. Komanická sa vo svojom interdisciplinárnom výskume venuje kritike neoliberálnej transformácie kultúry a vzdelávania vedenej pod eufemizmami kreatívnej a vedomostnej spoločnosti, ktorú označuje za éru vynútenej kreativity. Zaoberá sa tiež premyslením Derridovej dekonštrukcie a jeho politického myslenia pre ľavicové myslenie v súčasnej … Read morePrávo na filozofiu a právo projektovať sa ako ľudské práva (Ivana Komanická)

Adolf Portmann: člověk a jeho sebevyjádření (Filip Jaroš)

“Biologické dílo Adolfa Portmanna bylo v Čechách následkem kanonické interpretace Zdeňka Neubauera pochopeno především jako alternativní paradigma k (neo)darwinismu. Jako takové se dostalo do svízelné pozice, neboť v rámci věd o živém je Darwin těžko zpochybnitelnou autoritou. Vesvém příspěvku se pokusím ukázat, jak je možné zachovat originálnost Portmannova přístupu k živým bytostem, který umožňuje mj. estetické ocenění jejich … Read moreAdolf Portmann: člověk a jeho sebevyjádření (Filip Jaroš)

Transgeneračná zodpovednosť: výzvy a výhovorky (Katarína M. Vadíková)

“Interaktívne stretnutie seba-konfrontácie v údolí dilem, kde sa transgeneračná zodpovednosť vybraných cieľových skupín stane sociálnou väzbou dialógu generácií o zachovaní dôstojnosti ľudstva ako celku. Cielenou prípravou terminologicko-metodologického aparátu sa umožní riešenie konkrétnych výziev a odhalenie výhovoriek z transgeneračnej zodpovednosti. Účastník získa prostriedok, ktorým si bude vedieť pomôcť pri riešení etických otázok, ktoré mu vo svedomí … Read moreTransgeneračná zodpovednosť: výzvy a výhovorky (Katarína M. Vadíková)

Kognitívna veda ako snaha o vysvetlenie najkomplexnejšej entity v našom svete (Igor Farkaš)

Prednáška, dialóg a diskusia pod záštitou Slovenskej komisie pre UNESCO (MZV SR) a Katedry bioetiky UNESCO (PU v Prešove). Profesor Igor Farkaš, jeden z najvýznamnejších odborníkov v oblasti umelej inteligencie na Slovensku, poslucháčom priblížil podstatu úsilia kognitívnej vedy a otázky súvisiace s jej potenciálom vo vzťahu k vysvetleniu ľudskej mysle a modelovaniu inteligencie. Následný “dialóg … Read moreKognitívna veda ako snaha o vysvetlenie najkomplexnejšej entity v našom svete (Igor Farkaš)

Konec člověka a možnosti zahrady (Vít Pokorný)

“Sympoiesis, dynamické a vzájemně udržitelné soužití různých organismů na planetě naráží na technésis, na procesy růstu a rozvoje technologické civilizace. Biodynamicky pojatá zahrada představuje možnost dobré sympoiesis, kdežto velkoplošný skleník je výrazem redukující technésis. S možností dobré formy zahrady zaniká také možnost kulturního soužití lidí se svým prostředím. Kulturní sympoiesis je nahrazována technologickým ovládnutím a … Read moreKonec člověka a možnosti zahrady (Vít Pokorný)